Význam poľovníctva
Význam poľovníctva
Vážení spoluobčania, v poslednom období sa v príspevkoch našej káblovej televízie častejšie prezentuje činnosť členov PR Bystrá, čiže miestnej poľovníckej organizácie , ktorá je súčasťou Pozemkového spoločenstva v Pribyline. Našimi príspevkami sa snažíme priblížiť ostatným občanom a spolupodielnikom našu celoročnú prácu , problémy ktoré sa pri tom vyskytujú, ale aj úspechy , ktoré pritom dosahujeme. Stalo sa mi, že ma pristavili dvaja obyvatelia Pribyliny a priznali sa , že si nemysleli že čo všetko poľovníctvo obnáša a mali na poľovníctvo celkom iný názor, pokiaľ sa aj prostredníctvom káblovej televízie nedozvedeli o našej činnosti nielen počas celého roku ale aj posledného obdobia. Týmto príspevkom by som Vám chcel podať viac informácií hlavne o tom, aké bolo poľovníctvo v Pribyline v minulosti a aké je v súčastnej dobe. Aby sme pochopili niektoré náväznosti, musím sa vrátiť na samý začiatok.
Poľovníctvo a lov zveri je staré ako ľudstvo samé. Človek v dávnych dobách lovil zver kvôli obžive a do prírodného diania prakticky nezasahoval. Až vznikom poľnohospodárstva sa začal meniť jeho život a jeho kultúra. Začal sa združovať do stálych a početných spoločenstiev, ktoré určitým spôsobom ovplyvnili rovnováhu krajiny a nakoniec prerástli do miest. Začal s likvidáciou lesov a prirodzených trávnych porastov a nastúpil tak dlhý proces, ktorý sa dnes končí nevyhnutnosťou, prácne hľadať cestu späť- obnoviť prírodnú rovnováhu a zaistiť udržateľný rozvoj. Ten jediný môže zabezpečiť našu ďaľšiu budúcnosť.
Zákony Márie Terézie a Jozefa ll. z roku1786 vzali pod prísnu ochranu právo poľovníctva a nariaďovali povinnú dražbu pri prenajme revírov. Pytliactvo sa považovalo za krádež, a tak sa aj trestalo. František ll. sprísnil tento zákon článkom 4 z roku1802, v ktorom určil čas ochrany pre niektoré druhy zveri. Lov samičej zveri zakázal hlavne v čase párenia a odchovu mláďat. Trvalá a definitívna úprava práva poľovníctva v bývalom Uhorsku, teda aj na našom území sa vykonala za vlády Františka 1. dvoma zákonmi: zák.č. 6/1872 definoval pojem poľ. revíru a zakázal, resp. obmedzil úradné poľovačky na dravú zver, a zák. čl. XX/1883 o poľovke, kde upravil aj čas ochrany niektorých druhov zveri. Uvádzala sa v ňom aj kategória tzv. dravej a škodlivej zveri, ktorú mohol na svojom pozemku zabiť každý, a to aj vtedy, keď bol revír prenajatý. Patrili sem naše veľké šelmy, diviaky a viaceré druhy zveri. Vidíme teda, že legislatívne zásady ochrany zveri sa na našom území uplatňovali min. už od r. 1802. Od r. 1803 u nás teda poľovnícke privilégiá veľkostatkárov prestali platiť a právo poľovníctva viazané na vlastníctvo pôdy dávalo sa do prenájmu. Tento poľovnícky zákon prešiel v podstate po prvej svetovej vojne aj do právneho priadku ČSR.
Po zmene politických a spoločenských pomerov v našej vlasti po roku 1989 sa stalo módou nekriticky znevažovať to, čo bolo predtým. Tento trend neobišiel ani poľovníctvo. Veľa „samozvaných spasiteľov“ mu nevie prísť na meno a stavia ho do svetla archaizmu, ktorý už dnes nemá právo na existenciu. Každý má právo na svoj vlastný názor, ale spoločnosť by ho mala akceptovať iba vtedy, keď je podložený argumentami. Kritici poľovníctva však svoje teórie rozvíjajú vospol na báze citových dôvodov. Pritom úplne negujú skutočnosť, že poľovnícke aktivity majú za sebou tradíciu niekoľkých storočí a na svojich vlastných chybách sa už mnoho krát poučili. Citové argumenty nestačia na to, aby lov zveri mohol, bez nežiaduceho kolapsu neobmedzene pokračovať. Nie náhodou už v minulosti práve poľovníci upozornili na znepokojujúci pokles početného stavu lovených zvierat a zasadili sa za ich ochranu ( kamzík , medveď, svišť,dravé vtáky a iné). Boli tak prvými ochrancamí prírody.
Novodobí reformátori si získali značnú pozornosť v médiách, čím ich názory nadobúdajú punc vierohodnosti. Laickú verejnosť pritom zavádzajú a klamú. Táto potom nevie, že poľovné hospodárenie sa snaží racionálne využívať obnoviteľný zdroj – poľovnú zver, z ktorého nemôže hospodár čerpať viac, ako dokáže príroda reprodukovať a nahradiť, čo je v plnom súlade s filozofiou tzv. trvalo udržateľného rozvoja. Dnes sa chceme zavďačiť našim otcom, dedom a pradedom, ktorí uvedené súvislosti dávno pochopili a často v zložitých spoločenských i hospodárskych pomeroch položili pre nás základy dnešného moderného, odborne vedeného poľovníckeho hospodárenia.
Poľovníctvo , ako súčasť poľnohospodárskej a lesníckej výroby v súčastnosti plní funkciu regulácie a ochrany voľne žijúcej zveri . V súčastnosti sa riadi zák č. 274/2009 a vykonávacou vyhláškou č. 344./z roku 2009.
Prvé údaje o poľovníckej aktivite v oblasti Pribyliny sa datujú na začiatok 16 storočia, keď v roku 1561 predstavenstvo Liptovskej stolice nariadilo poddaným z obcí Važec, Východná Hybe , Pribylina a niekoľko ďalším pátrať po vlčích svorkách a kopať vlčie jamy. V rokoch 1621-1654 sa vlci zvlášť rozmnožili a neprepadávali len stáda oviec a jalovíc, ale aj ľudí. V týchto rokoch padlo na liptove za obeť vlkom 16 ľudí. V druhej polovici 18 stor. sa za jedného vlka vyplácala odmena 2 zlaté. Dedina Žiar , Pribylina a Hybe takto získali po 4 zlaté za dva vlky. V rokoch 1798-1799 boli v okolí Pribyliny zastrelené 2 medveďe. Do roku 1843 bola Pribylina na prvom mieste čo do počtu ulovených medveďov . Juraj Jurík, hájnik Pongrácovských lesov v okolí Pribyliny v rokoch 1799-1807 zastrelil 19 medveďov. Údaje o hubení dravej zveri sa nájdu tiež v žiadostiach o vydanie zbrojných pasov. Z roku 1863 sa zachoval list dvoch obyvateľov z Pribyliny o vrátenie zhabaných strelných zbraní. Z dokumentu vyplýva, že jeden z nich zlikvidoval od skončenia revolúcie v roku 1849 až 9 medveďov a jedného vlka.
Na základe už spomínaného zákona XX z roku 1883 bolo možné záujemcovi po verejnej dražbe prenajať poľovný revír na základe riadnej nájomnej zmluvy na určitú dobu. Túto možnosť využívali spočiatku len majetnejší potomkovia šľachty, či úspešný podnikatelia a úradníci. Neskôr sa k nim pridali aj zástupcovia nižších vrstiev. V roku 1933 mal na území urbáru Vavrišovo a Pribyliny prenajatý revír Dr. Arpád Kysel, statkár z Beňadikovej. Podľa evidencie ulovenej zveri Okresného úradu v Lipt. Mikuláši bolo v roku 1936 ulovených vo viacerých poľovných revíroch horného a stredného Liptova až 15 kamzíkov, 40 sŕn, a 2 jelene. Kamzíkov ulovili v polesiach urbáru Konská a Vavrišovo, Podbanskô, urbárnikov v Pribyline, Kokave, Bobrovci a Východnej. Najúspejšnejšími boli Dr. Arpád Kysel, Hynek Mužík, Ondrej Žufa a Dr. Karol Procházka, právny zástupca firmy Foma Hradec Králové a vynikajúci fotograf prírody Tatier. Podľa ústnej informácie Michala Chrabačku z Pribyliny, ktorý pracoval ako zverostrážca u nájomcu Hyneka Mužíka v rokoch 1937-1948, za dobu jeho služby v dolinách Jamnickej , Račkovej, Bystrej a Kamenistej ulovili 40 až 45 kamzíkov. Kamzíky v prevažnej väčšine nelovil sám nájomca, ale jeho hostia a obchodný partneri, ktorým M. Chrabačka na poľovačkách robil sprievodcu.
Prvá písomná zmienka o založení Loveckého ochranného spolku v Lipt. Mikuláši je v zápisnici z valného zhromaždenia LOS-u z 12. Apríla 1942, kde vo svojom príhovore predseda, Štefan Kabzan pripomína, že pri kolíske LOS v Lipt. Mikuláši v roku 1922 bol prítomný, kedy bol zvolený, pozdejšie sa stal tajomníkom tohto spolku, ktorý sa ale v roku 1928 rozpadol.Od roku 1922 nikdy neopustil LOS , lebo v roku 1934 na jeho podnet bol spolok znovu oživený, kedy bol zvolený za predsedu a v tejto funkcii bol už dva razy potvrdený.
Pri zriadení LOS-u v Ružomberku spracoval výbor „ Pravidlá poľovníka“, ktoré boli záväzné pre všetkých členov, tohto znenia: 1. Obľúb si zver a buď jej úprimným priateľom a ochrancom.
2. Uč sa dôkladne poznať život zveri, kedy a čím sa živí, ako sa rozmnožuje a vyvíja, aby si ju vedel chrániť pred nemocami a predčasnému uhynutiu a pozorovať ju pri vývine, aby mohla tvojou ochranou vzrásť a dosiahnúť dospelého veku.
3. Keď si nevieš zver dochovať, nie si hoden ju odstreliť.
4. S puškou ako nástrojom smrtonosným zaobchádzaj s úskostlivosťou a opatrnosťou. Keď ju používaš, snaž sa s ňou dosiahnúť čo najväčšej istoty. Vždy si buď pamätlivý, že budeš strielať na živého bezbraného tvora, ktorý špatnou ranou zasiahnútý cíti a znáša práve také bolesti, aké by si ty sám cítil.
Celkom bolo týchto pravidiel 17-násť, pričom posledné znelo: Zakladaj a udržuj vo svojom revíri výdatné krmelce a soliská, aby zver v zime nestrádala.
Pri utvorení Slovenského štátu vroku1939 bol lovecký ochranný spolok premenovaný na Poľovnícke ochranné združenie v Lipt. Mikuláši.
Významným medzníkom v poľovníctve na Slovensku bolo prijatie tzv. Ďurišovho zákona o poľovníctve č.225/1947. Bol to konečne nový, na tie časy moderný zákon, nakoľko do roku 1947 platil takmer 62 rokov zákonný článok XX/1883. V dôsledku tohto zákona sa zakladajú v roku 1948 nové poľovnícke spoločnosti, organizujú sa skúšky kandidátov z poľovníctva, skúšky poľovných hospodárov a iné opatrenia.
V roku 1957 vychádzajú nové stanovy Sväzu POZ, podľa ktorých sa premenúvajú poľovnícke ochranné združenia na „Okresné poľovnícke ochranné združenia“ Okresná konferencia nového spoločného OPOZ v Lipt. Mikuláši sa konala 4.9.1960, kde bol za člena výboru zvolený aj zástupca a spoluzakladateľ Poľ. Spoločnosti „Belanská Vavrišovo“ pán Václav Vacek. Poľ. hospodárom bol p. Ľudevít Klaučo. Táto spoločnosť mala 14 členov a revír o rozlohe 3959 ha , pričom členmi tejto Poľ. spoločnosti boli poľovníci z obcí Vavrišovo, Lipt. Petra a Pribyliny. Od 1. marca vstupuje do platnosti na celom území ČSSR Zákon o poľovníctve č. 23/1962 zb. Tento zákon po novom určuje vlastnícke vzťahy k výkonu práva poľovníctva a jeho prenájmu. Prenájom výkonu práva poľovníctva patril len poľovníckym združeniam a prenájom revírov realizoval vlastník s najväčšou výmerou (socialistické organizácie , JRD a štátne lesy) Tu vzniká zlúčením poľ. združenia Belanská a Baranec nové poľ. združenie Baranec, s výmerom revíru takmer 10 000 ha a združuje poľovníkov z obcí Pribylina, Vavrišovo, Lipt. Peter, Jamník, Jakubovany, Lipt Ondrej, Konská a Beňadiková.
V roku 1983 sa toto Poľ. združenie delí a vzniká Poľ. združenie Baranec (Jakubovany) a Poľ. Združenie Kamzík( Pribylina). Poľ. hospodárom bol počas celej doby v PZ Kamzík p. Ľudovít Kováč. V roku 1993 končia prenájomné zmluvy pre PZ Kamzík a Pozemkové spoločenstvo v Pribyline má záujem založiť poľovný revír spolu s urbárom Vavrišovo. Nakoľko po niekoľkých jednaniach s Vavrišovom sa zástupca Urbáru Pribylina (p. Bolvanský) sa vyjadril asi v tom zmysle, že poľovníci z Pribyliny budú“ Páni“ a poľovníci z Vavrišova“ sluhovia“ , jednania zo strany Vavrišova sa ukončili a viac o žiadnej spolupráci nechceli ani počuť, a založili si vlastné poľ. združenie. Pribylina týmto prišla o možnosť poľovať na takmer celej Jamnickej doline a na Chrastiach, čo dovtedy tvorilo základ revíru čo sa týka druhového zloženia a početnosti zveri. Následne v Pribyline Pozemkové spoločenstvo zakladá režijný revír pod názvom PR Bystrá. Poľovným hospodárom bol naďalej p. Ľudovít Kováč, ktorý túto funkciu vykonával až do roku 2000. Do roku 2005 bol poľ. hospodárom p. ing. Vladimír Cisár a do roku 2010 ing. Michal Králik. Podmienky pre prijatie bývalých členov PZ Kamzík do PR Bystrá, ktoré stanovil výbor PSBU, boli také tvrdé, že pre niektorých boli len veľmi ťažko splniteľné . ( Neúmerne vysoké poplatky.) Odozvou na to bolo vytvorenie poľ. združenia Kamzík bez revíru, nakoľko toto umožňovala platná legislatíva. Za predsedu bol zvolený p. Ján Šimčo.Toto združenie malo na svoje možnosti, keďže nemalo revír, pomerne aktívnu činnosť. Zviditeľnilo sa hlavne poľovníckymi plesmi v Pribyline, ktoré organizovalo nepretržite 10 rokov a krúžkom Mladých priateľov poľovníctva pri Z Š v Pribyline, ktorý viedol Ing. Ján Vrbičan. Až zmenou vedenia PSBU a zmenou stanov sa podmienky pre vstup záujemcov vykonávať právo poľ. v PR Bystrá zmenili tak, že v súčastnosti toto môžu využívať len vlastníci, resp . budúci vlastníci urbáru a za prijateľnejších podmienok.
Ja som sa začal priúčať poľovníctvu ešte ako chlapec, keď som mal popri otcovi možnosť poznávať, čo všetko poľovníctvo obnáša a využil som každú príležitosť, aby som sa mohol zúčastniť poľovačiek a pobytu v prírode. Vtedy sa poľovalo väčšinou tak, že sa zver durila na strelcov a tí vyberali vhodné kusy podľa toho, či boli chovné alebo výradové. Najviac sa poľovalo v Jamnickej doline a na chrastiach. Ja som samozrejme chodil len duriť. Najväčším problémom bola vždy doprava, takže sme väčšinou všade chodili peši. A kedˇ sa niečo strelilo, potom sme hľadali spôsob ako to dopraviť do dediny. Mali sme síce traktor, ale aj s tým bol problém, lebo väčšinou štartoval len na roztlačenie, čo v zime nebolo jednoduché. Mali sme aj Marcedes (skriňový), ten bol však na benzín, a toho nikdy nebolo v nádrži dosť, takže sme ho neraz museli nechať na chrasti a na druhý deň ísť kúpiť benzín a s badaskou ísť poň. Takže neraz sme ulovenú zver ťahali za sebou až do dediny, niekedy až do tmy. Po vojenčine som absolvoval kurz poľovníctva a v r. 1979 som bol prijatý do vtedajšieho PZ Baranec. Poľovanie nebolo vôbec jednoduché, museli sme plniť dodávky diviny pre štát ako aj celkový plán odstrelu. Mali sme len dva posedy a to na Páleniciach a pod Grôňom. Koniec roku býval takmer vždy najnáročnejší a neraz sme aj na Silvestra prišli z poľovačky poriadne uzimený a vyčerpaný, niekedy aj za šera. Krmelce sme mali 4 ks a to najväčší bol v Jamnickej doline , ďalší na Páleniciach , na Čabajke a na chrasti .Peniaze na našu činnosť sme mali len z predaja diviny pre štát a z toho čo sme si zarobili na brigádach , či už na vtedajšom JRD alebo v TANAPe. Postupne sme začali s budovaním jágerok , prvá bola na Maselnej , ďalšia v Račkovej doline na Prostrednom, na Kečke a pod Maselnou. Vtedajšia naša členka p,. Edita Černotová viedla Krúžok mladých priateľov poľovníctva, ktorý dosahoval pravidelne pekné úspechy a v rámci Slovenska dvakrát skončil na prvom mieste. Príhod a spomienok ktoré som zažil počas mojej poľovníckej činnosti je veľmi veľa, ale jedna je pre mňa nezabudnuteľná. V r. 1982 som dostal povolenku na môjho prvého jeleňa 2. V.tr. čiže 2-5 ročného. Keďže sme rok pred tým postavili jágerku na Maselnej v Jamnickej doline, rozhodol som sa že sa vyberiem uloviť jeleňa cez ruju práve v tejto lokalite. Vybral som si dva týždne dovolenky a tu som strávil celkom sám celé tieto dva posledné septembrové týždne. Počasie bolo na ruju ideálne, jelene sa mi núkali všeliaké, staršie, chovné, len také ako som hľadal nie. Nakoniec sa mi predsa podarilo v posledný deň uloviť pekného výradové jeleňa 2. V. tr. Samozrejme že túto trofej si cením najviac, aj keď jej bodová hodnota nie je veľká.
Porovnávať podmienky za ktorých sme poľovali v minulosti a teraz je veľmi ťažké. V súčastnosti je náš revír , čo sa týka vybavenia poľ. zariadeniami na veľmi dobrej úrovni ( posedy, krmelce, krechty, poľ. jágerky )a neraz sme dávaní za príklad iným poľ. organizáciam či už sa to týka organizovania spol. poľovačiek, alebo iných akcií organizovaných našimi členmi. Čo sa nám zatiaľ nedarí, to je chov duričov. Napriek maximálnej podpore chovateľov poľ. psov, nemôžme presvedčiť tých členov, ktorí by na to mali podmienky, aby si vycvičili dobrého duriča. Verím však, že aj s týmto sa postupom času vysporiadame a poľovných psov, ako neodmysliteľných pomocníkov pri výkone práva poľovníctva budeme mať v dostatočných počtoch a druhoch.
Vážený spoluobčania, v posledný deň tohto roku končia na celom Slovensku prenájomné zmluvy poľ. revírov, ktoré sa uzatvátajú na dobu 10 rokov. My už takmer rok pracujeme na jednej z najnáročnejších podmienok prenájmu, t.j. aktualizácii hraníc revíru, nakoľko doposiaľ tieto neboli presné. Z revíru neboli vyčlenené nepoľovné plochy , čím sa vypočítané hektáre nezhodovali so skutočnosťou. Je to náročná úloha a realizujeme ju spolu so susednými revírmi, Kokavy a Vavrišova za pomoci najnovších technológii t.j. hlavne GPS. Verím že aj na nasledujúcich 10 rokov budú v našom revíri vykonávať výkon práva poľovníctva prostredníctvom PR Bystrá všetci jeho doterajší členovia a min. na takej úrovni ako doposiaľ. Veľký potenciál vidím hlavne v mladších členoch ako M. Ondrejhov, I. Beharka V. Jurík, M. Jurík, J. Vrbičan, M. Králik a ďalší, ktorí majú predpoklady ďalej rozvíjať poľovníctvo a ochranu zveri . Taktiež si vážime spoluprácu a prístup súčastného výboru pozemkového spoločenstva v Pribyline, ktorý je pri každých riešeniach vzniknutých problémov ústretový a doposiaľ sme vždy našli riešenie prípadných problémov, ktoré prináša čas a doba. Taktiež verím, že aj budúci výbor PSBU, ktorý vzíde v nasledujúcich voľbách bude podporovať a naďalej rozvíjať poľovníctvo a ochranu voľne žijúcej zveri, ako aj celej našej Tatranskej prírody .
Na záver by som chcel povedať už len jedno motto:“ Nech večne spievajú lesy Liptova a zver v nich v čo najväčšom počte prežíva. A čo poľovník? Ten nech pozorne načúva a pozerá, lebo len tak zákonitosti prírody pochopí, a potom tú krásu do budúcna zachová“.
Ján Stračiak
Poľovný hospodár PR Bystrá
